Ja som zažil padnutie klapiek z mojich bezstarostných a neskúsených očí ,keď som uvidel učiteľku premietajúcu film fotiek od istého tiež možno bezstarostného dôstojníka SS
ktorý obetoval čas a tiež asi aj ten film aby mal na fotkách varšavské getto, getto ľudí ako bol on,
len s tým rozdielom, že tí ľudia pre svoj bezmocný stav zvierat odkopnutých ,,spoločnosťou" riešilizákladné životné potreby miesto fotenia. A tu, pri ďalšej fotke učiteľka prerušuje rozprávanieplačom a slzami a ja vnímam realitu tejto nepochopiteľnej ale tak pravdivej podstaty holokaustu.Ono to naozaj nie je iba dokumenťák na stv 2, a ani ďalšia prírodná katastrofa ktorá zmietlapár ľudských životov.Je to iba nenávisť,nepochopiteľná,holá, hlúpa nenávisť ničiaca, vraždiaca,nič necítiaca.
A uvedomil som si že ten učiteľkin plač už nevráti 6 a viac miliónom ich všedný život, ich normálny život v
ktorom mali svoje plány, sny,
túžby,rodiny... život ten pre nás nespravodlivý, drsný a bláblá...presne po tomto dychtili aj keď videli a
chápali, stále dychtili, chceli si zbierať peniaze na nový bicykel, a túžili si kúpiť zmrzlinu a ísť do
kina a veci ktoré vlastne nevnímame pre nich boli nedosiahnuteľným šťastím. Až dokým nevstúpili do
vagónu , do ktorého,zdalo sa, sa už nikto nezmestí a nevydali sa na cestu kde nebolo ako zavolať sprievodcu a povedať mu že miesta niet, a že im tam zabudli dať záchod, a že dvaja ľudia zomreli a
spýtať sa ho kam to vlastne ten vlak ide? Potom prišla beznádej strašná a čistá, pochopili že ak sa ešte raz dostanú do kina a oblížu zmrzlinu
bude to zázrak.No a zároveň som zistil že to už tým ľuďom nevráti nikto žiadnym spôsobom. Že našou
úlohou je nezabudnúť, že našou úlohou je nezakrývať si oči ani uši, ale prijať našu históriu aj s tými najzvrátenejšími
stránkami a urobiť všetko pre to aby sa to nezopakovalo.
Tak nabudúce keď pôjdete okolo chátrajúcej synagógy spomeňte si na to na čo sa nám nechce spomínať,
na to že bola takme vyhladená kultúra. A vôbec, koho zaujíma že to boli židia? Strašné je to,že to boli ľudia.
8. sep 2006 o 21:42
(upravené 19. jún 2010 o 08:46)
Páči sa: 0x
Prečítané: 522x
Čo je to za ťažký život?
Počas nášho žitia sa nám kopec vecí zdá nespravodlivých, drsných a bláblá... Potom príde chvíľa kedy padnú klapky z očí a vidíme (často nepochopiteľne krátko) realitu histórie, života, utrpenia, beznádeje... a otázka je : čo vtedy a čo potom?
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)